Nová stránka 2

ŠKIŠ INTERACTIVE

Tvorba našich študentov

SRDCE NA DLANI

Chcem pozerať do tvojich očí plných hviezd,

rozprestrieť svoje krídla a k tebe priletieť,

spoznávať krásy výšin a žiaden krutý pád,

vedieť, že naozaj budeš len mňa mať rád!

Chcem hľadieť na svet vôkol ponorený v tme,

túliť sa a veriť, že len jedna duša sme.

Celé svoje srdce na dlani ti dať,

veriť, že s tebou nemusím sa už báť...

Tajomná neznáma

PRAVÁ LÁSKA

Kde bolo, tam bolo, žilo raz vo veľkom meste jedno dievčatko. Život malo samé trápenie, veď jeho rodičia sa rozviedli, keď malo štyri roky. Po rozvode bolo zverené do opatery otca.

Po rozvode im matka nedala pokoj, a tak sa presťahovali na deninu, kde bolo veľmi pekne. Dievčatko tu bolo šťastné, malo všetko, čo k životu potrebovalo. Roky ubiehali, dievčatko vyrástlo a stala sa z neho mladá slečna. Ako každé dievča, aj ona začala túžiť po láske. Chlapcov bolo v jej okolí viac než dosť. Niektorí sa mladej slečne aj páčili, ale nemala šancu. Chlapci sa jej vysmievali. Nikto o jej dobrú dušu namal záujem, lebo všetci hľadeli len na jej postavu.

Prešli dva roky a slečna bola stále sama. Začínala veriť, že na svete neexistuje žiadny chlapec, ktorý by ju mal rád takú, aká je. Bola zúfalá a zmierila sa s tým, že ju nikto nebude mať rád. Jedného dňa sa zoznámila s krásnym chlapcom, ktorý žil v malej neznámej dedinke, ďaleko od tejto nešťastnej slečny. Ich krátke priateľstvo nečakane prerástlo v krásnu lásku. Zrazu tu bol niekto, na koho sa mohla vždy spoľahnúť, niekto, kto ju mal naozaj rád a úprimne ľúbil. Delila ich síce veľká diaľka, ale ich láska bola oveľa väčšia ako vzdialenosť medzi nimi.

Odkedy si mladá slečna našla chlapca, je stále veselá a má prečo žiť. Aj keď nemôže byť stále so svojím chlapcom, ich láska je každým dňom silnejšia.

Hviezdička

NEZABUDNEM

Som tak zmätená,

lebo viem, že som do teba zaľúbená

a neviem ako ti to povedať,

že si prvý, ktorému som odhodlaná srdce dať.

Keď sa pozerám do tvojich očí,

cidím v nich cit i nehu,

nenávisť i lásku inej ženy.

Viem, že ma nebudeš nikdy ľúbiť

a porozumenie ku mne mať,

aj tak ťa budem vždy ľúbiť,

i keď ma nebudeš mať rád.

Susanne

BEZ TEBA

Nedokážem zabudnúť na tento večer, na tvoju tvár, keď si od-

chádzal. A o hádam je to súčasť tohoto príbehu. Vždy si mal úsmev na perách, no v očiach sa zračil smútok. Áno, je to tak. Nedokážem nemyslieť na zajtrajšik, na tvoje trápenie. Bol si tu so mnou a potom som ťa nechala odísť. Teraz je jediným správnym riešením povedať ti to, čo by si mal vedieť. Nedokážem žiť bez teba. Neviem dať nikomu viac ako tebe. Nedokážem zabudnúť na tento večer, ani na tvoju tvár, keď si odchádzal. Asi to tak má byť. Vždy si sa usmieval, no v tvojich očiach bol smútok. Áno, je to tak... Chcem ti povedať, že ťa veľmi milujem a neprestanem MILOVAŤ!!!

Niektorí ľudia sa objavia v našom živote a veľmi rýchlo z neho odchádzajú. Niektorí zostávajú dlhšie a zanechávajú stopy v našich srdciach a my už nikdy nebudeme také, akými sme boli predtým...

Anonym

LÁSKA

Láska je biely orgován,

je plachá ako vtáča.

Len ten, kto vie milovať,

ten vie, čo je to láska.

Načo sú láske peniaze a

načo drahé šperky?

Veď láska je nie pre bohatstvo,

láska je z ľúbosti!

VEČERNÉ SPOMIENKY

Nadišiel večer, učiť sa treba

a ja som v spomienkach stále u teba.

Tichučko sedím, myšlienkou blúdim,

stále však cítim, že len teba ľúbim!

Najprv miluj študovanie,

potom študuj milovanie,

lebo láska k študovaniu

dovedie ťa k milovaniu.

Haya

NOC

Nočnou tmou sa svetlo rozlieha po izba,

si tam sám, možno, iste?

Táto myšlienka ma každú noc trápi,

ty si tam a ja tu v diali.

Raz jednu noc,

prišiel si mi na pomoc.

Topila som sa v láske k tebe,

ty si ma zachránil a privinul k sebe.

Ráno šťastná z krásneho sna sa zobudím,

ale som sama, možno som v duchu s ním.

V to krásne ráno sa to stalo,

a mojej líske tvoje srdce priestor dalo.

Myslela som, že o mňa nestojí,

ale mýlila som sa v jeho postoji.

Láskou sa vznášam v oblakoch,

je to pocit krásny pre oboch.

RUŽE

Kyticu ruží od teba,

v mojom náručí sa rozvila.

Kvapky sĺz ju zmočili,

to nevadí, veď ožili.

Kytica zostala vo vázy,

ako znak tvojej lásky.

NOC JE PRIEHĽADNÁ

Noc je priehľadná, ja ťa však nevidím.

Noc je priehľadná, ja však zase iba snívam.

Pomaly priplávam do tvojich snov,

pomaly priplávam do tvojich dní.

Noc je priehľadná ako závoj víly,

noc je priehľadná ako nočné tiene.

Chladí ma a pocit silí,

chladia ma i šaty víly.

Noc je priehľadná ako hmla v rannej noci.

Už ťa nikdy neuvidím,

už ťa nikdy nebudem počuť.

Noc je priehľadná a ja ticho plačem.

Chcem letieť vyššie,

chcem ti byť bližšie.

Noc je priehľadná a ja ticho letím tmou.

Noc je priehľadná a ja všetko nechávam za sebou.

Čiči

MOTTO

Malo výjsť slnko nad obzor,

no zapadlo hneď zrána.

Nad absurdnosť toho dňa

krákala stará vrana.

I nebo bolo milšie než tá zem,

kde krivdy zabudnuté ako archeológ objavujem.

Tu váľa sa meč, vedľa katova sekera.

V nánosoch zemského bahna skončí aj umenie,

majetky sveta nádhera.

Na tieto slová pamätaj!

To, čo zbierame po častiach,

raz nečakane stratíme,

keď po niekoľkých desaťročiach svoje kosti

do zeme vrátime.

A preto žijem len z troch grošov.

Jeden mám na splatenie dlhov,

druhý bedárom darujem.

A z tretieho už akosi prežijem.

Martin

NENÁVIDÍM

Nemám rada tmu.

Nenávidím samotu.

Nemám rada tivho rozsiahle.

Nenávidím "ju".

Nenávidím podpichovanie.

Nemám rada iróniu a podlé zazeranie.

Nemám rada výsmech a bezhraničné odpúšťanie.

Nenávidím nenávisť.

Nemám rada podlosť.

A predsa som nenávidená,

a predsa som podlá.

Som tu a som to ja.

Pravda holá.

Pravda, tak nenávidená.

Zufi

PAGÁČ

Bolo to 29. januára 1976. V tento mrazivý deň sa do jednej obyčajnej rodiny narodil chlapec. Nikto však nepredpokladal, že sa z neho stane úspešný futbalista.

Pavlice boli a sú pre veľa ľudí neznámou dedinou. No tu sa to všetko začalo. Počas priateľského zápasu starších žiakov si vtedajší tréner trnavského dorastu všimol talent jedného z futbalistov. Po zápase ho oslovil a pozval ho na tréning dorastencov trnavského Spartaka. Chlapec ani chvíľu neváhal a pozvanie prijal. Potýždni začal trénovať s novými spoluhráčmi. Odtiaľto bol už len krôčik od najvyššej súťaže. Jeho snom bolo hrať v 1. lige. Všetko však chcelo svoj čas a trpezlivosť.

Ako dni ubiehali, ani sa nenazdal a už si obliekal dres, nastupoval na svoj prvý prvoligový zápas. Bol z toho nadšený. Rodina aj priatelia ho podporovali. Po čase sa medzi novými spoluhráčmi spriatelil s vynikajúcim, o dva roky starším futbalistom. Stali sa z nich nerozluční priatelia. Veľa toho spolu zažili a tešili sa z úspechov, pomáhali si v ťažkých obdobiach, nielen na ihrisku, ale aj mimo neho.

Človek, o ktorom píšem, pomohol pri výhre v Pohári zlatého bažanta, ale aj v iných ligových či medzištátnych zápasoch. Úspech nemôže trvať večne. Preto sa po dlhých rokoch strávených vo svojom materskom klube, rozhodol odísť do kluby, ktorý pôsobil v našom hlavnom meste. Mnohí si myslia, že práve to sa mu stalo osudným. Po prestupe sa už dlho na tomto svete neradoval.

O život ho pripravila automobilová nehoda. Povráva sa, že príčinou bola neprimeraná rýchlosť kombinovaná s alkoholom. Iní tvrdia, že v tom bola ľahká žena, ktorú viezol do jedného mesta. Nech už bola príčina jeho smrti akákoľvek, odišiel zo sveta vynikajúci futbalista, milovaný syn, brat, skvelý priateľ. Určite nebol dokonalý, ale takýto koniec, a tak skoro, si nezaslúžil.

V kruhej polovici júna uplynú 4 roky od jeho tragickej smrti.

Ula